Ilúzie

Pár naivných predstáv, ako funguje svet pomôcok pre vozičkára na Slovensku:

  1. Vozičkár si nemá čo vyberať vozík a diskutovať s dodávateľom. Lekár sám vie, čo potrebuje!

    NIE, nemôžete byť už viac „mimo“. Lekár má 1000 iných starostí a keďže na Slovensku žiadna výstava neprebieha a (na tie naše nechodí), nemá odkiaľ čerpať. Preto nemá ani ako poradiť.
    V lepšom prípade povie „prineste mi kód a ja Vám to napíšem“, v tom horšom (s korupčným pozadím) „ten vozík nepoznám, ja som zvyknutý predpisovať tento„.

  2. Vozičkár nemá prečo byť s dodávateľom v kontakte skôr, než mu lekár vystaví poukaz.

    NIE, vozičkár musí byť v kontakte s dodávateľom stále! Ak má mať poukaz platnosť 30 dní, tak už musí mať absolútne jasno v tom, čo žiada, aká bude konfigurácia a presné nastavenie. Schválenie poukazu je len nutné divadlo legalizujúce celý vážne mienený proces.
    V kontakte s dodávateľom musí byť tiež preto, že v prípade akejkoľvek poruchy očakáva gentlemanské vyhovenie a opravu. Pretože na nefunkčnom vozíku sa dosť zle ide vybavovať poukaz na opravu vozíka.
    (A opäť ďalšie divadlo – dodávateľ nemôže robiť akýkoľvek zásah na vozíku, ak nie je schválený poukaz na opravu, teda dovolené dotknúť sa majetku poisťovne. Takže neopravovať, nesiahať, ale odísť na nefunkčnom vozíku do poisťovne a vybaviť si poukaz na opravu?)

  3. Vozík vydá zo skladu najbližšia výdajňa zdravotníckych pomôcok.

    NIE. Vozičkár, ktorý vie, čo potrebuje a na čom vydrží sedieť celý deň zanesie poukaz svojmu dodávateľovi, u ktorého si už skôr všetko vyskúšal a zo skúseností vie, či sa naňho môže, alebo nemôže spoľahnúť.
    Tento dodávateľ vozík následne objedná vo výrobnej fabrike podľa merného listu, ktorý má často až niekoľko desiatok či dokonca stoviek položiek napríklad aj na 19 stranách.